Keď prišla do mesta s cirkusom, všetci ju chceli vidieť. Na sklonku 19. storočia v cirkusoch neboli iba exotické zvieratá. Ale aj hviezdy predvádzajúce triky, ktoré posúvali hranice ľudského potenciálu. Jedna však dokázala zaujať výnimočným spôsobom. Aj vďaka nej, vzrástla motivácia u žien premýšľať nad tým, že môžu mať oveľa väčšiu silu. Či už fyzickú alebo spoločenskú. Toto je Kathi Brumbach, prezývaná ako Sandwina. Dokázala ohýbať železo. Ako živú jednoručku používala svojho 75 kilového manžela a na bicepsoch udržala 5 mužov naraz. Dobová tlač o nej písala ako o najsilnejšej a najkrajšej žene sveta. Narodila sa do rodiny cirkusantov v nemeckom Essene. Obaja jej rodičia, Johanna a Phillip, boli silní. Philip, vysoký skoro 2 metre vážil okolo 120 kíl. Ak skombinujte tieto predispozície s jeho manželkou, ktorá sa venovala akrobacií a mala vraj až 40cm bicepsy, nie je prekvapujúce, že ich dieťa bolo na tom proporčne tiež veľmi dobre.

Katie vedela už v 2 rokoch robiť stojky, v puberte začala dvíhať ľudí a stala sa hviezdou cirkusu. Jej top predstavením bolo, že vyzvala na zápas dobrovoľníka z davu. Tak si mimochodom aj našla manžela, Maxa Heymanna. Kathi si vybrala prezývku Sandwina – ženská verzia Eugena Sandowa. Žena však bola odjakživa braná ako niečo, čo sa dalo dvíhať či nadhadzovať vzduchom. Iba ozdoba a zriedkavejšie hviezda predstavenia. Sandwina však bola schopná spraviť nadhod zo zeme so 130 kilovou činkou. Mala veľmi silný úchop, ruky a ramená. Postupne sa stala medzinárodnou hviezdou. Na propagačných fotografiách sa vždy predvádzala ako elegantné stvorenie. Jemná tvár, jemné spôsoby, upravené vlasy a dokonca aj opätky. Robila to aj kvôli tomu, že sila v jej časoch bola hrozbou pre ženskosť, pokiaľ nebola zaobalená do určitého spôsobu. Vedela, že ak chce získať širokú podporu musí svoju silu a príťažlivé krivky, zmiešať s príjemnou vizážou a materinským inštinktom. Ešte večer predtým, ako porodila, účinkovala v dvoch predstaveniach a jej syn Teddy sa neskôr stal prvotriednym boxerom. A tiež nemala problém ho zdvíhať. Udržať sa na priečkach obľúbenosti jej pomáhalo aj to, že bola vydatá a často hovorila o svojich deťoch a domácich záležitostiach.

Aj keď pôsobila výstredne, stále hrala podľa pravidiel spoločnosti. Ak ste boli ženou, ktorá nevyhovovala prevládajúcim normám, mohli ste vstúpiť do cirkusu. Tam sa dalo vidieť v priamom prenose, ako sa rúcajú rodové bariéry. No akokoľvek boli takéto ženy mocné, jedna vec im stále chýbala: právo voliť. Koncom 19. storočia, keď sa dámy čoraz viac zapájali do verejného aktivizmu, ženy ako Sandwina najlepšie dokazovali, že kto iný by mal právo voliť, ak nie ony. Totiž častým argumentom proti volebnému právu pre všetkých bolo, že túto možnosť by mali mať iba ľudia, ktorí majú fyzickú silu na obranu tohto práva v prípade vojny. Prirodzene to tak malo znamenať, že to budú iba muži. Sandwina však nastavovala zrkadlo. Ak fyzická sila rozhoduje o nadradenosti, čo potom so ženou, ktorá prejavuje väčšiu silu než priemerný muž-volič?

Mimochodom na prelome 20. storočia existovalo celkom veľa žien, ktoré silovo trénovali. Väčšina z nich boli cirkusové či divadelné umelkyne. Zarábali peniaze, cestovali po svete a zažívali rovnakú pozornosť ako muži, čo im dávalo jedinečnú perspektívu. A tiež sa stali nositeľkami hnutia za volebné právo. Sandwina sa v roku 1912 zúčastnila so svojim cirkusovým súborom Barnum&Bailey a ostatnými cirkusantkami akcie na podporu sufražetiek, čím si vyslúžila prezývku „Sandwina the Suffragete“. A nestratila silu ani keď zostarla. V 46 bola stále schopná pretrhnúť reťaz, ktorou farmári uväzovali býkov. Neskôr si so svojim manželom kúpila bar a reštauráciu, v ktorej cez víkendy vystupovala aj na klincovom lôžku, kde vďaka silným brušným svalom dokázala vydržať údery kladivom. Jej muž Max v reštaurácii varil a ona robila vyhadzovačku. Kathi napokon zomrela v roku 1952 na rakovinu a v roku 2017 sa soška s jej podobizňou odovzdávala ako trofej v kategórii Arnold Pro Strongwoman.