View this post on Instagram
Ešte v roku 2018 uskutočnila agentúra STEM/MARK prieskum o novoročných predsavzatiach na Slovákoch a Slovenkách. A z neho vyšlo, že viac ako 50% ľudí ich nedodrží a 25% to vydrží iba pár dní. Najčastejšie si sľubujeme veci, ktoré súvisia s pohybom a životným štýlom. Schudnúť, zdravo jesť, viac športovať, menej sa stresovať, mať lepší pitný režim a viac odpočinku. Určite sa v tom nájdeme viacerí. No takéto sľuby si ľudia dávajú už stáročia ak nie tisícročia.
Z časov Mezopotámie sa nám zachovali záznamy o novoročných slávnostiach a predsavzatiach. Ich začiatok roka bol počas jarnej rovnodennosti a začínal 12-dňovým festivalom osláv. Nazýval sa Akitu a ich predsavzatia boli vo forme sľubov, že splatia svoje dlhy a vrátia požičané predmety. Čiže ak si niekto z vás tento rok predsavzal splatiť úver či hypotéku, bolo by to také babylónske. Rimania zase zvykli nosiť obety bohovi počiatkov a koncov - Janovi. V jeho mene treba hľadať aj korene názvu prvého mesiaca v roku - január. Janus mal dve tváre, ktoré mu umožňovali vidieť späť do minulého roku, ale zároveň aj do budúcnosti. Rimania mu preto sľubovali, že nasledujúci rok budú poslúchať, pretože kto by chcel byť v nepriazni bohov? Aj európski kresťania v stredoveku premýšľali o chybách minulých a sľubovali vernosť kresťanským hodnotám.
V neskoršom stredoveku existovala aj zvláštna verzia rytierskej prísahy, ktorá bola ekvivalentom novoročného predsavzatia. Skladala sa počas posledného týždňa vianočných sviatkov. Rytieri pokladali ruky na živého alebo pečeného páva a zasväcovali sa ideálom rytierstva. Neskôr sa takéto sľuby skladali aj na labute, bažantov a dokonca aj vrabcov. Napriek náboženským koreňom tohto zvyku, novoročné predsavzatia DNES zostali už iba sekulárnou praxou.
Väčšina z nás už nedáva sľuby bohom, ale samým sebe. A to možno aj vysvetľuje, prečo je ich také ťažké dodržať. Ja som si jedno zo svojich predsavzatí alebo lepšie povedané zbožných prianí, ktoré som prenášala ešte z roka 2022, stihla splniť ešte teraz v januári, ale čakajú ma ešte ďalšie. Aj keď ja to nazývam skôr ciele, či priority. A ako ste na tom vy? Dávate alebo zvykli ste si dávať predsavzatia? Pochváľte sa aké.
A ešte jedna zaujímavosť na záver. Sloveso predsavziať si, patrí k tzv. defektným slovesám. To znamená, že sa dá používať a časovať iba v neurčitku a v minulom čase. Ja si predsavezmem alebo ja si predsa beriem neexistuje. Predsavzatia sú proste iba minulou, či neurčitou záležitosťou.
