Minulosť môžeme pozorovať aj na takých subjektívnych veciach, akými je vzhľad ľudského tela či dobové ideály krásy. Grécke sochárstvo nám ako prvé podsunulo ideálny tvar mužského tela a v západnej histórii rezonovalo viac ako 2000 rokov. Do reality sa ho najviac pokúsil pretaviť tento pán. Eugen Sandow. Jeden z prvých športovcov, ktorý zámerne rozvíjal svoju muskulatúru do vopred určených rozmerov. Sandow chodil tieto grécke a rímske sochy merať. Študoval ich a snažil sa vyvinúť vzorec pre dokonalé proporcie.

Tzv. grécky ideál. Tento matematický recept na výzor gréckeho boha, či gréckej sochy je nasledovný. Obvod napnutej ruky a lýtka by mal byť 2.5x väčší ako nedominantné zápästie. Ramená 1.618x väčšie než pás. Hrudník 6.5x väčší než zápästie. A stehná by mali byť 1.75x väčšie ako kolená. Samozrejme, väčšina mužov nemá genetické predispozície na to aby dokonale zapadli do týchto výpočtov. Ale každý sa môže dostať dostatočne blízko k takejto forme.

Sandow bol inak zároveň aj jedným z dôvodov, prečo kedysi nebolo ideálom mať veľkú nabúšenú hruď. Organizoval prvé kulturistické súťaže, v ktorých posudzoval kandidátov podľa jeho štandardov a tie vychádzali už zo spomínaných antických sôch. Ďalším dôvodom samozrejme bolo, že neboli k dispozícii stojany so záchrannými ramenami a teda nebenchovalo sa vôbec alebo aspoň nie tak ako dnes. Jediné tlakové cvičenie na hruď, ktoré Sandow robil bol klik a až neskôr George Hackenschmidt začal popularizovať tlaky na zemi. Títo mladíci sú členovia Sokola, telovýchovného spolku, ktorý mal podiel na vzniku Československa, ale aj na protinacistickom a protikomunistickom boji. A znovu pomerne ploché hrude a žiadne napumpované prsia.